Veľká jarná diera - Théta Virginidy


Ilustračné foto

Roj je aktívny od 10. marca do 21. apríla. Maximum o ZHR do 3 nastáva okolo 20. marca z radiantu o súradniciach RA=194°, DEC=-2°. Denný pohyb radiantu je +0,90° v rektascenzii a -0,31° v deklinácii.

Ako prvý tento roj popísal Cuno Hoffmeister. V roku 1948 vydal knihu Meteorströme, v ktorej popísal vlastnosti vizuálnych radiantov. Okrem iného tam písal o veľkej skupine ekliptikálnych rojov pozorovateľných v marci a v apríli. Túto skupinu nazval "komplex Virginíd". Tento komplex sa skladá z deviatich vizuálnych radiantov. Hoffmeister bol prvý, ktorý sa snažil popísať vlastnosti jednotlivých členov komplexu.

Maximum Theta Virginíd nastáva 15. marca z radiantu o súradniciach RA=192,4°, DEC=-1,5°. Ako prvý roj pozorovali Robert P. Greg a A. S. Herschel v rokoch 1850-1857. Roj bol podľa nich aktívny od 5. do 15. marca a meteory vyletovali z radiantu o súradniciach RA=190°, DEC=-1°. Aj Ronald A. McIntosh ho spomínal v svojom článku "An Index to Southern Meteor Showers". Označil ho ako "46 Virginidy". Roj bol aktívny od 19. do 31. marca. Priemerné súradnice radiantu boli RA=194°, DEC=-3°.

Ďalšie pozozorovania ohlásili členovia Western Australia Meteor Section. V roku 1977 pozorovali 18. a 19. marca. Maximum o ZHR 3,17±2,24 nastalo 19. marca z radiantu o súradniciach RA=196°, DEC=-1°. V roku 1979 pozorovali od 16. do 31. marca. Maximum o ZHR 2,61±0,87 nastalo 20. marca z radiantu o priemerných súradniciach RA=196°, DEC=-1°.

Dráhové elementy určil Zdeněk Sekanina, ktorý vyhodnotil dáta získané počas projektu Radio Meteor Project. V rokoch 1961-1965 pozoroval meteoroidný prúd, ktorý nazval "Severné Virginidy". Prúd bol aktívny od 9. marca do 5. apríla. Prechod uzlom dráhy nastal 20,6. marca. V tom čase mal radiant súradnice RA=201,6°, DEC=-3,3°. Zvláštne je, že pri spracovaní dát z rokov 1968-1969 sa ukázali dva prúdy, ktoré mali takmer rovnaké dráhy. Prvý prúd Sekanina nazval "Južné Virginidy". Aktivita bola pozorovaná od 10. marca do 17. apríla. Maximum nastalo 16,4. marca z radiantu o súradniciach RA=196°, DEC=-1°. Druhý prúd nazval "Severné Virginidy". Aktivita bola pozorovaná od 10. marca do 21. apríla. Maximum nastalo 2,1. apríla z radiantu o súradiciach RA=210,5°, DEC=-8,4°. Gary W. Kronkovi sa podarilo zo Sekaninovych dát určiť denný posun radiantu. Radiant sa posúva o +0,9° v rektascenzii a -0,31° v deklinácii.

Trojicu dráhových elementov vyrátal Sekanina z dát získaných v rámci Radio Meteor Projectu. Prvé dráhové elementy získal z pozorovaní v rokoch 1961-1965. V práci ich označil ako "Severné Virginidy". Ďalšiu dvojicu takmer rovnakých elementov získal spracovaním pozorovaní z rokov 1968-1969.

  AOP AN i q e a
1961-1965 315.7 359.5 8.4 0.222 0.833 1.329
1968-1969 310.6 355.3 6.4 0.288 0.759 1.196
1968-1969 310.3 11.9 4.8 0.278 0.785 1.295

Vysvetlivky údajov v tabuľke:
AOP - argument perihélia
AN - vzostupný uzol
i - inklinácia
q - perihélium
e - excentricita
a - veľká poloos

Zdrojeen.wikipedia.orgadsabs.harvard.edu


O nás

SMPH sdružuje profesionální i amatérské astronomy, se zájmem o drobná tělesa Sluneční soustavy. Pořádá pozorovací expedice, semináře, popularizuje astronomii a poskytuje pomoc začínajícím pozorovatelům.

Kontakt

Jakub Černý: 
kaos@kommet.cz

Podpořte naši činnost darem 60 Kč