Veľká jarná diera - Alfa Virginidy


Ilustračné foto

Tento roj je najsilnejší z komplexu Virginíd a súčasne predstavuje aj jadro veľmi difúzneho prúdu tohto komplexu. Roj má veľmi dlhé obdobie aktivity (10. marec až 6. máj). Maximálna ZHR je obvykle okolo 5-10. Meteory sú pomalé a vyletujú z difúzneho radiantu o priemerných súradniciach RA=204°, DEC=-11°.

Prvýkrát tento roj pozoroval A. S. Herschel. V období od 10. do 17. apríla 1895 zakreslil 8 meteorov z radiantu o súradniciach RA=209°, DEC=-7°.

Od roku 1896 do roku 1915 nebola pozorovaná žiadna aktivita roja (ak nerátame 6 bolidov). Až William F. Denning ohlásil, že v období od 12. do 15. apríla 1915 videl "veľa meteorov" z radiantu o súradniciach RA=209°, DEC=-10°.

Až oveľa neskôr sa zistilo, že ide o časť meteorického komplexu Virginíd. V minulosti sa však robilo málo pozorovaní, ktoré by nám pomohli spresniť vlastnosti tohto komplexu a Alfa Virginíd.

V 50. rokoch minulého storočia sa v rámci Harvard Meteor Projectu podarilo detegovať zopár meteorov patriacim komplexu Virginíd. Podarilo sa aj detegovať "jadro komplexu", čiže Alfa Virginidy. Veľa vedcov však toto tvrdenie nepodporovalo. Dôkaz, že sú Alfa Virginidy súčasťou (a jadrom) kompexu Virginíd priniesli sovietski astronómovia.
V roku 1973 uverejnili E. I. Kazimirčak-Polonskaja a A. K. Terentjeva výsledky výskumu komplexu Virginíd. Ukázali, že dráhy získané z fotografií Alfa Virginíd predstavujú aj dráhové elementy komplexu. Neskôr dokonca vytvorili 10 hypotetických skupín meteorov na rôznych miestach pozdĺž dráhy komplexu. Dráhu tohto prúdu narúša 7 planét (od Venuše až po Neptún). Až táto práca odhalila, aké veľké zmeny nastávali vo vlastnostiach tohto komplexu. Výrazne sa menila poloha radiantu a dátum maxima. Radiant sa posunul po ekliptike od 15° do 31°. A dátum maxima sa posúval oboma smermi až o 51 dní. Ešte zaujímavejšia bola domienka, že každý z radiantov (z tých 10 hypotetických skupín) pravdepodobne ostal aktívny. Dokonca aj potom, ako sa výrazne menili vlastnosti Alfa Virginíd (primárneho radiantu komplexu).

Prvá veľká prehliadka oblohy zameraná na získanie a spresnenie vlastností Alfa Virginíd prebehla v rokoch 1968-1969 v rámci Radio Meteor Projectu vedeného Zdenkom Sekaninom, ktorý stanovil obdobie aktivity na 10. marec až 6. máj. Dátum prechodu uzlom dráhy roja určil na 8. apríl. Ďalej zistil, že orbitálna dráha tohto prúdu má veľmi malú inklináciu (1,5°).

Prvý veľký vizuálny výskum zameraný na Alfa Virginidy urobili členovia Western Australia Meteor Society v rokoch 1979 a 1980. V roku 1979 určili ZHR na 4,11±1,01 a v roku 1980 na 6,09±0,59. Na základe toho vyhlásil Jeff Wood, že ZHR tohto roja kolíše v rozmedzí 5-10. Maximum nastalo 11. apríla a roj bol aktívny od 30. marca do 17. apríla.

Ďalší autori sa pokúšali spresňovať vlastnosti roja na základe fotografií, ale vhodného materiálu je veľmi málo, preto sú výsledky rozporuplné. V tomto texte ich neuvádzam. Žiadne ďalšie pozorovania mi nie sú známe. Z napísaného textu je jasné, že o tomto roji je veľmi málo informácii, preto je každé pozorovanie veľmi cenné.

Zdrojeen.wikipedia.orgadsabs.harvard.edu


O nás

SMPH sdružuje profesionální i amatérské astronomy, se zájmem o drobná tělesa Sluneční soustavy. Pořádá pozorovací expedice, semináře, popularizuje astronomii a poskytuje pomoc začínajícím pozorovatelům.

Kontakt

Jakub Černý: 
kaos@kommet.cz

Podpořte naši činnost darem 60 Kč