Veľká jarná diera - Éta Virginidy


Ilustračné foto

Ide o najdifúznejší roj z celého komplexu Virginíd. V dostupnej literatúre sa takmer nevyskytujú údaje o vizuálnych pozorovaniach, ale máme k dispozícii množstvo fotografických a rádiových pozorovaní. Asi najviac dát pochádza z projektu Radio Meteor Project, ktorý viedol Zdeněk Sekanina v 60. rokoch. Prvýkrát bol tento roj pozorovaný v rokoch 1961-1965, keď v období od 12. do 27. marca bolo detegovaných 11 meteorov. Prechod Zeme uzlom dráhy tohto roja nastal 18. marca. Radiant mal súradnice RA=184,9°, DEC=+2,7°.

Druhýkrát tento roj pozorvali pri rádiovej prehliadke oblohy v rámci projektu Radio Meteor Project v rokoch 1968-1969. V období od 24. februára do 14. marca sa podarilo detegovať 26 meteorov. Prechod Zeme uzlom dráhy nastal 10. marca. Radiant mal súradnice RA=182,2°, DEC=+13,8°.

Tieto Sekaninove dáta tvrdia, že radianty sú posunuté o 10°. Keď porovnáme dráhové elementy z obidvoch pozorovaní, zistíme, že sú takmer rovnaké. Rozdiel je iba v sklone dráhy (inklinácii). Niektorí autori (napr. Gary W. Kronk) začali určovať radianty pre každý meteor osobitne. Snažili sa nájsť prípadné druhé vlákno. Sekanina vyhlásil, že radiant je veľmi difúzny. Jeho priemer je 10 až 12°. Pozorovania členov Western Australian Meteor Society (WAMS) podporujú tvrdenie o dvoch vláknach.

Členovia WAMS pozorovali Eta Virginidy v rokoch 1979 a 1980. V roku 1979 pozorovali v období od 23. februára do 5. marca. Maximálnu ZHR (2,20±0,52) pozorovali 5. marca z radiantu o súradniciach RA=184°, DEC=+1°. Pozorovali však ďalej. V období od 16. do 24. marca znovu zaregistrovali aktivitu tohto roja. Maximum o ZHR 3,33±1,66 nastalo 20. marca z radiantu o súradniciach RA=183°, DEC=+2°. V roku 1980 pozorovali aktivitu Éta Virginíd od 23. februára do 10. marca. Maximum o ZHR 2,27±0,34 nastalo 9. marca z radiantu o súradniciach RA=184°, DEC=+1°. Druhý roj bol aktívny od 14. do 23. marca. Maximum o ZHR 3,22±1,07 nastalo 21. marca z radiantu o súradniciach RA=187°, DEC=0°.

Keď porovnáme vizuálne a rádiové dáta, zistíme, že dáta roja, ktorý pozorovali členovia WAMS (s maximom v druhej polovici marca) sú veľmi podobné dátam, ktoré detegoval Sekanina v rokoch 1961-1965. Druhé vizuálne maximum v rádiových dátach však nenájdeme. Sekaninove radarove dáta zodpovedajú len čiastočne. Je tam totiž pozorovaný posun radiantu v čase maxima asi o 10°.

V roku 1980 si Sam S. Mims všimol súvislosť medzi orbitálnymi elementami roja (v práci ho nazval jednoducho Virginidy) a kométou objavenou 30. septembra roku 1833. Objavil ju Dunlop. Kométa však bola pozorovaná len počas 16 dní, takže jej dráha nieje určená presne. V roku 1888 určil Schulhof jej excentricitu (menej ako 0,8). Sims v svojej práci ukázal, že dráhové elementy meteoroidného prúdu a kométy sú takmer identické. Jediný rozdiel je v dĺžke perihélia, ktorá sa líši o 50°. Tento rozdiel vysvetlil takto: Ak je kométa krátkoperiodická, jej dráha bola rušená Jupiterom ešte pred rokom 1833. Toto tvrdenie sa pokúsil dokázať. Dôkaz však nebol úplne jednoznačný.

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je také, že tento roj má ešte aj tretí radiant. Toto tvrdí Sekanina na základe rádiových dát zozberaných v rokoch 1961-1965. Radiant nazval "Južné Éta Virginidy". Obdobie ich aktivity je 9. marec až 9. apríl a Zem prejde uzlom dráhy tohto roja 22. marca. Radiant má súradnice RA=178,9°, DEC=-8,2°.

Tu sú elementy roja, ktoré určil Sekanina počas pozorovaní v rámci obidvoch prehliadok Radio Meteor Projectu:

  AOP AN i q e a
1973 282.4 357.3 3.7 0.496 0.707 1.691
1976 281.8 349.3 11.3 0.501 0.703 1.690

Tu sú elementy kométy Dunlop (1833):

  AOP AN i q e a
1833 259.6 324.9 7.3 0.458 1.0 ---

Vysvetlivky údajov v tabuľkách:
AOP - argument perihélia
AN - vzostupný uzol
i - inklinácia
q - perihélium
e - excentricita
a - veľká poloos

Pri bližšom pohľade zistíte, že tieto elementy sú parabolické. Sú však určené len z 16dňového pozorovacieho intervalu. Schulhof v roku 1888 spresnil excentricitu. Vyhlásil, že kométa "môže mať excentricitu menšiu ako 0,8".

Zdrojeen.wikipedia.orgadsabs.harvard.edu


O nás

SMPH sdružuje profesionální i amatérské astronomy, se zájmem o drobná tělesa Sluneční soustavy. Pořádá pozorovací expedice, semináře, popularizuje astronomii a poskytuje pomoc začínajícím pozorovatelům.

Kontakt

Jakub Černý: 
kaos@kommet.cz

Podpořte naši činnost darem 60 Kč