Meteorický roj Perzeidy


Perzeidy nad AO Kolonické sedlo v roku 2015. Autor: Petr Horálek

Perzeidy sú asi najdlhšie pozorovaný meteorický roj. Pozorovali ho v starej Číne, v Japonsku a v Kórei. Najstaršie pozorovanie je z 21. júla roku 36 nášho letopočtu. Ďalšie záznamy o pozorovaniach sú z 8., 9., 10., 11., 12. a 19. storočia. V ľudových pranostikách sa tento roj nazýva "Slzy svätého Vavrinca".
 

História

Prvé pozorovania, pri ktorých sa podarilo určiť hodinovú frekvenciu, sú z roku 1839, keď Eduard Heis z Münsteru (Nemecko) ohlásil 160 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch (až do roku 1858) sa pozorovalo takmer každý rok a pozorovatelia ohlasovali 37-88 meteorov za hodinu. Počty Perzeíd však začali narastať. V roku 1861 pozorovatelia hlásili 78-102 meteorov za hodinu. V roku 1863 traja pozorovatelia ohlásili ZHR od 109 do 215. Giovanni Virginio Schiaparelli (1835-1910) začal hľadať materské teleso tohto roja. Hneď zbadal silnú "podobnosť" medzi parametrami Perzeíd a kométy Swift-Tuttle (1862 III). Toto bolo prvýkrát v histórii, čo sa podarilo presne určiť materské teleso meteorického roja. Veľmi tomu napomohla vysoká aktivita Perzeíd v rokoch 1861-1863, ktorá bola spôsobená práve tým, že kométa bola v blízkosti perihélia. Obežná doba kométy je okolo 120 rokov. Meteoroidné častice sú síce rozptýlené pozdĺž celej dráhy kométy, ale najvyššia hustota je stále v blízkosti kométy.

Denný posun radiantu Perzeíd, ako ho zverejnil W. F. Denning v časopise MNRAS

Denný posun radiantu Perzeíd, ako ho zverejnil W. F. Denning v časopise MNRAS

V roku 1860 sa začali zisťovať vlastnosti Perzeíd. Pozorovateľov začali zaujímať aj iné údaje ako ZHR. Mnohí pozorovatelia začali zakresľovať dráhy meteorov, aby zistili presnú polohu radiantu. Najviac Perzeíd pozoroval William F. Denning. V rokoch 1869-1898 videl 2409 Perzeíd a bol prvý, ktorý určil denný posun radiantu. Začiatkom 20. storočia počty Perzeíd začali klesať. Denning v rokoch 1901 až 1910 ohlásil priemernú ZHR 50. V roku 1911 videl 4 meteory za hodinu a v roku 1912 ohlásil ZHR 12. Denning si myslel, že aktivita Perzeíd upadá, ale už o niekoľko rokov ho tento roj presvedčil o opaku. Veľmi silná aktivita Perzeíd bola pozorovaná v roku 1920. ZHR pozorovatelia odhadli na viac ako 200. Materská kométa však bola v blízkosti afélia! V ďalších rokoch už bola aktivita "normálna". Zvýšená aktivita bola pozorovaná v rokoch 1931 (ZHR 160) a 1945 (ZHR 189). V ďalších rokoch už nebola pozorovaná zvýšená aktivita. V roku 1901 uverejnil MNRAS (Monthly Notices of the Royal Astronomical Society) efemeridy radiantu.

Date R.A. (deg.) Decl. (deg.)
July 27 27.1 +53.2
July 29 29.3 +53.8
July 31 31.6 +54.4
Aug. 2 33.9 +55.0
Aug. 4 36.4 +55.5
Aug. 6 38.9 +56.0
Aug. 8 41.5 +56.5
Aug. 10 44.3 +56.9
Aug. 12 47.1 +57.3
Aug. 14 50.0 +57.7
Aug. 16 52.9

+58.0

Podľa Denninga sa vedľa hlavného radiantu (v blízkosti hviezdy Eta Persei) nachádza viacero slabých sekundárnych radiantov. Slabú aktivitu v blízkosti hlavného radiantu pozoroval viackrát a ohlásil existenciu dvoch ďalších rojov, ktoré mali aktivitu súčasne s Perzeidami. Ich radianty sa nachádzali v blízkosti hviezd Chi Persei a Gamma Persei. Tieto roje sa v 20. storočí intenzívne skúmali (hlavne pomocou teleskopických pozorovaní). Tu sú niektoré z pozorovaní:

  • V roku 1921 pozoroval Ernst Öpik (Dorpat) Perzeidy pomocou ďalekohľadu od 10. do 12. augusta. Ako neskôr uviedol, videl 9 meteorov z oválnej plochy o veľkosti 5,7°x2,2°. Stred tejto plochy mal súradnice RA=40,0°; DEC=+55,6°.
  • 11. augusta 1921 videl C. P. Adamson (Winborne, Dorset) okrem dvoch vyššie spomenutých radiantov aj "južnú vetvu" Perzeíd. Radiant bol "roztiahnutý". Súradnice boli RA=43°; DEC=57° až RA=49°; DEC=+58°.
  • 10. augusta 1931 našli C. B. Ford a B. C. Darling teleskopický radiant RA=40,9°; DEC=+58°.
  • 8. augusta 1932 našiel Öpik radiant o súradniciach RA=39°, DEC=+54°.
  • 12. a 13. augusta 1934 našiel Ford teleskopický radiant o súradniciach RA=43,1°; DEC=55,2°.

Tieto sekundárne roje sú veľmi dobre pozorovateľné aj vizuálne. K spresneniu vlastností však prispeli aj prehliadky oblohy vykonané radarom na Jodrell Banku. Tieto prehliadky sa uskutočnili v päťdesiatich rokoch.
Ďalšie výskumy robili aj astronómovia amatéri. Počas posledných 30-40 rokov sa podarilo získať ďalšie spresňujúce údaje. Napríklad veľa amatérov ohlasovalo, že priemerná jasnosť meteorov je jasnejšia deň pred maximom ako deň po maxime. Toto napríklad ohlásil A. Hruška v roku 1953 (Bulletin of the Astronomical Institute of Czechoslovakia, vol. 5, p. 13). Priemerná magnitúda Perzeíd od 8. do 12. augusta bola +2,5. V noci z 12. na 13. augusta padla priemerná jasnosť na +2,8. V noci zo 14. na 15. augusta už bola priemerná jasnosť +3,4 magnitúd. V roku 1956 pozoroval Zdeněk Ceplecha podobný, ale menej výrazný pokles jasnosti. Od 4. do 10. augusta bola priemerná jasnosť Perzeíd +2,68. Od 10. do 14. augusta bola +2,94. Extrémne hodnoty napozoroval v noci zo 6. na 7. augusta (jasnosť +2,31) a v noci z 13. na 14. augusta (jasnosť +3,18).

V roku 1973 predpovedal Brian G. Marsden (The next return of the comet of the Perseid meteors, Astronomical Journal, Vol. 78, p. 654) návrat kométy na 16. septembra 1981 (odchýlka predpovede ± 1 rok). V rokoch 1966-1975 bola priemerná ZHR roja približne 65. Potom stúpla na 90 (1976-1983), v roku 1984 ohlásili pozorovatelia ZHR 187. Síce bola aktivita Perzeíd počas očakávaného prechodu kométy perihéliom vysoká, pozorovateľov to ale trochu sklamalo. Kométu sa však znovuobjaviť nepodarilo.
Po roku 1983 sa očakával pokles aktivity, ale v roku 1984 ohlásili pozorovatelia Dutch Meteor Society vysokú aktivitu. Videli 60 meteorov za hodinu, ale Mesiac len deň po splne rušil pozorovania. V roku 1985 sa ZHR znížila na 40-60. O rok neskôr pokles aktivity pokračoval.

V roku 1983 sa členom španielskej astronomickej organizácie Agrupación Astronómica Albireo pod vedením riaditeľa Eduarda Martíneza Moyi podarilo zozbierať veľmi kvalitné pozorovania Perzeíd. Napozorované údaje potvrdzovali Hruškove teórie o rozptyľovaní meteoroidných častíc.
Od 1. do 13. augusta kolísala priemerná denná jasnosť medzi +1,75 a +2,04. Dňa 14. augusta už jasnosť bola +2,19; 15. augusta +2,52; 17. augusta +2,77, 19. augusta +2,92 a 20. augusta +3,45. Robert Mackenzie (riaditeľ British Meteor Society) vyhlásil, že "podľa všetkého prechádza Zem priečne cez celú šírku meteoroidného prúdu".
Paul Roggermans z Bruselu pozoroval Perzeidy od 27. júla do 16. augusta 1986. Jeho výsledky sú vynikajúce. Pozorovacie podmienky mal lepšie ako španielski pozorovatelia v roku 1983. Videl 1315 Perzeíd a určil priemernú magnitúdu na +3,10. Denná variácia bola nižšia ako 10 %. Ale v noci z 5. na 6. (a zo 6. na 7.) augusta poklesla priemerná magnitúda na +3,54. Ďalší pokles priemernej magnitúdy pozoroval v noci z 9. na 10. (a z 10. na 11.) augusta. Priemerná magnitúda bola +3,71.

Tieto a mnohé ďalšie pozorovania poukazujú na to, že vo vnútri meteoroidného prúdu sú určité zhustenia. Niekedy Zem stretáva filamenty v rýchlom slede za sebou. Magnitúda Perzeíd je vtedy takmer konštantná. Potom nasleduje trvalý pokles. Inokedy sú filamenty rozťahané vo vnútri meteoroidného prúdu. Vtedy je obdobie konštantnej jasnosti prerušované obdobiami, kedy je jasnosť nižšia, alebo aj vyššia.
Ďalšie štatistické výskumy sa zameriavali na určenie percentuálneho počtu Perzeíd so stopami z celkového počtu. Miroslav Plavec použil pozorovania zo Skalnatého Plesa. Skúmal vlastnosti 8028 meteorov z rokov 1933 až 1947 a získal nasledujúce hodnoty: 45 % v roku 1933; 60 % v roku 1936; 35 % v roku 1945 a 53,5 % v roku 1947. Gary W. Kronk zozberal z najrôznejších zdrojov údaje o takmer 60 000 meteoroch z obdobia 1931-1985. Priemerná hodnota je 45 %.
Začiatkom 90. rokov uverejnil Marsden novú predpoveď. Ak je kométa Swift-Tuttle tá istá kométa ako tá, ktorú pozoroval Kegler v roku 1737, tak by mala prejsť perihéliom v decembri 1992. Kométu znovuobjavili koncom leta 1992. Perzeidy sa v plnej paráde prejavili v roku 1993. Predpovede tvrdili, že najlepšie podmienky na pozorovanie budú v strednej Európe. Pozorovatelia ohlasovali ZHR až do 500. V roku 1994 bola pozorovaná vysoká aktivita na celom území USA.

Veľké zvýšenie aktivity sa predpovedalo aj na rok 2004. V tomto roku sa častice vyvrhnuté v roku 1862 mali dostať dovnútra obežnej dráhy Zeme. Počas maxima aktivity Perzeíd mali byť častice vzdialené len 0,0012 AU. Maximum aktivity malo nastať 11. augusta 2004 o 20:54 UT. Esko Lyytinen predpovedal, že by ZHR mohla byť vyššia ako 100 (ak sa častice vyvrhujú podobne ako častice z materského telesa Leoníd). Lenže materské teleso Perzeíd je väčšie, preto je veľmi pravdepodobné, že aktivita bude oveľa vyššia. Toto potvrdili napríklad pozorovania z Litvy.

Perzeidy v roku 2019

Na tento rok nie je predpovedané žiadne výrazné maximum aktivity a pozorovania bude výrazne rušiť Mesiac. Ten bude v prvej štvrti 7. augusta, v splne 15. augusta. Maximum by malo nastať 13. augusta medzi 2h a 15h UT. Peter Jenniskens predpovedá, že by ZHR mohlo byť okolo 110.

Pohľad na oblohu o polnoci nášho času z 12. na 13. augusta 2019. Vyznačené sú radianty aktívnych rojov, polohy planét a Mesiaca. Program Stellarium to zobrazil pre Prahu. Pre zvyšok ČR a SR je pohľad takmer rovnaký.

Pohľad na oblohu o polnoci nášho času z 12. na 13. augusta 2019. Vyznačené sú radianty aktívnych rojov, polohy planét a Mesiaca. Program Stellarium to zobrazil pre Prahu. Pre zvyšok ČR a SR je pohľad takmer rovnaký.

V nasledujúcich rokoch sa nepredpokladá žiadna extrémne vysoká aktivita tohto roja.

Zdrojehttps://www.astro.cz/clanky/ukazy/perzeidy.html
https://www.space.com/32868-perseid-meteor-shower-guide.html
https://www.imo.net/2019-meteor-shower-calendar/


O nás

SMPH sdružuje profesionální i amatérské astronomy, se zájmem o drobná tělesa Sluneční soustavy. Pořádá pozorovací expedice, semináře, popularizuje astronomii a poskytuje pomoc začínajícím pozorovatelům.

Kontakt

Jakub Černý: 
kaos@kommet.cz

Podpořte naši činnost darem 60 Kč